Milovať a byť milovaný je viac než potrebné

Autor: Mária Zborovjanová | 20.11.2011 o 17:53 | (upravené 22.11.2011 o 21:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  267x

Veľakrát sa zamýšľame nad láskou, nad milovanými osobami a nad tým, že lásku potrebujeme cítiť všetci. Je naivné a odvážne tvrdenie ľudí, ktorí si myslia, že bez nej dokážu žiť a zo zbabelosti za ňu nechcú bojovať.

Kdesi som čítala výrok:  „Láska je ako motýľ, ktorý ak raz odletí preč, späť sa už nevráti“.  Doteraz som sa nad tým vôbec nezamýšľala, no teraz mi nedá nad tým nepouvažovať. Vedia vôbec ľudia skutočne ľúbiť? Viete, cítiť lásku na každom chĺpku nášho tela. Vedia! No bránia sa jej. Bránia sa aj keď vedia, že tomuto silnému citu neujdú. Ľahšie je skrývať sa za bolesť a strach z predošlého sklamania. Vraví sa, že risk je zisk. Myslím, že riskovať v láske sa oplatí. Hoci pravdou je, že nie vždy, ale riskovať treba. Občas je to naša cesta za šťastím.

Poznáte to, slová typu: „mám strach; veľmi som sa sklamal/a; nechcem sa sklamať opäť; nie som pripravený/á na niečo nové...“ Kto v zamilovanosti počul tieto slová vie, aká veľká bezmocnosť človekom v tom momente lomcuje. Občas zažijeme krátke a intenzívne lásky, ktoré v nás zanechajú väčšiu stopu ako tie predošlé. Neustále premýšľame nad tým, čo bolo zle, či sme toho citu nerozdali až priveľa a náš  milovaný človek sa  radšej stiahol do úzadia, o našom sklamaní nehovoriac. Premýšľame nad tým, ako je možné cítiť niečo tak intenzívne za tak krátky čas. Avšak až časom zistíme, že niečo tak intenzívne je skutočne aj reálne.

 

Najdesivejší je pocit, kedy tomu človeku odpustíme skôr ako si to sami pripustíme, a nerozumieme prečo. Napriek bolesti, ktorú nám milovaný/á spôsobili nie sme schopní naďalej pocitovať hnev.


Bojíme sa predstavy skutočne milovať, a dať lásku. Už len to uvedomenie si, či priznanie, že je to láska je viac než desivé. Paradoxom je fakt, že človek, ktorý nechcel byť sklamaný, sklamal. A verte, že si to uvedomuje dostatočne na to, aby to napravil. Pretože akokoľvek vám ten človek dokázal ublížiť, vôbec to neznemná, že mu to neubližuje tiež.

Doteraz nerozumiem prečo si poniektorí vpúšťajú do svojho života milujúcich ľudí, a po čase, zo dňa na deň ich dokážu vymazať. Vymažú ich do prázdna, do ticha, do tmy a bez sily bojovať za svoje šťastie. Naozaj sme pre nich za ten krátky, no zato intenzívny čas nič neznamenali? …

Veľa vecí nás desí, bojíme sa ozajstných citov a nevieme čo ďalej. Nechceme sa vzdať toho človeka, aj keď vieme, že on už má svoje priority úplne iné. Uvedomujeme si fakt, že takto to ďalej ísť nemôže, hľadáme riešenia tohto stavu, a aj by sme chceli znova milovať niekoho iného. Nuž, nie vždy to ide preniesť na inú osobu. Síce je tiež pravdou, že niekedy sa to na tú osobu prenesie bez toho, aby sme si to uvedomili v pravý čas. Niekedy úplne stačí, že ta osoba jednoducho... je. Je v našom živote, či sa tomu bránime alebo nie, snažíme sa na ňu zabudnúť, nemyslieť na ňu. Môžeme sa brániť ako len chceme, láska nás vždy dobehne. Dobehne nás v takej životnej situácií, kedy to budeme najmenej čakať. Niekedy je to čakanie na nič. Inokekedy sa to čakanie vyplatí. Ak to má byť tá skutočná láska, nebráňte sa jej a neskrývajte sa zbabelo za svoju hrdosť. Za lásku by sa malo bojovať, či už patrí nám alebo nie.

 

"Nikdy sa nevracajte do minulosti, lebo to len zabíja váš drahocenný čas. Príbehy sa neopakujú a ľudia sa menia. Nikdy nikoho nečakajte. Nestojte na mieste a choďte len vpred, neohľadajúc sa. Ľudia, ktorí sú nám súdení, nás dobehnú alebo budú kráčať s nami tým istým smerom. Nechajte ľudí odísť.."

 

Tak sa nebráňte láske, nebojte sa milovať. Naučte sa čeliť ťažkým životným situáciám, určiť si svoje priority a prijať sklamania. Zmierte sa s tým, že minulosť je už dávno iba minulosťou. Musíte prijať fakt, že zo spomienok sa večne žiť nedá. Nebráňte si v ceste za šťastím, pretože často ste sami sebe najväčšou hrozbou. Bránite si v láske, napriek vedomiu, že táto už môže vyjsť. Možno je čas postaviť sa na nohy a vykročiť dopredu. Nehľadajte ďalšie dôvody proti, ale hľadajte spôsoby ako kráčať k cieľu. Je na čase prijať nové svetlo do života. Život je krátky, nepremrhajme ho neustálym premýšľaním nad osobou, ktorá nás sklamala. Nad osobou, ktorá už nie je v našom živote nie pre nejakú vzdialenosť, ale preto lebo to tak ona sama chcela. A to už nezmeníte. Neustálym spomínaním, čas späť nevrátite a verte mi, aj keby ste mali možnosť sa vrátiť, nič by ste neurobili v tom čase inak. Otvorte oči a buďte opäť šťastnými...

 

A čo vy? :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?